SPK

Túto krátku esej som napísal v období, keď som bol po dlhej pauze od čítania pri konci jednej veľmi dobrej knihy. Zamyslel som sa, koľko kníh som už mohol mať prelúskaných, keby som svoj čas a priestor využíval inak. Keby malo písané slovo v mojom živote dôležitejšiu pozíciu, než má teraz.

Písané slovo sprevádza človeka od nepamäti. Papyrus, pergamen, kníhtlač, to všetko sú dôležité míľniky v evolúcii dostupnosti čítania. Väčsinu druhej polovice minulého tisícročia bola kniha luxusom, ktorý si mohli, rovnako ako vzdelanie samotné, dovoliť len mudrci, vedátori a vládnuca smotánka. Neustále zdokonaľovanie kníhtlačiarskych technológií a vznik žurnalistiky priniesli zlom. Ľudia zrazu chceli vedieť čítať. Inak to nebolo ani u nás, kde viacerí, ktorí by dnes boli označení za aktivistov, horlili za národ a jeho kultúrnu identitu. S touto iniciatívou bol spojený vlastný jazyk a samozrejme aj literatúra.

V roku 1796 sa v obci Rimavská Píla, dnešnej časti Tisovca, narodil Martin Hrebenda Hačavský. Nemal dokončenú riadnu školskú dochádzku a bol dokonca nevidomý, no to mu nebránilo stať sa literárnym fanatikom a záchrancom prózy a poézie. Počas svojho dlhého života prechodil všetky kúty Slovenska a do svojej opatery zobral mnoho kníh, ktoré by inak možno už nikdy neobohatili myseľ ďalších čitateľov. Narodil sa aj zomrel v marci a hovorí sa, že práve vďaka nemu bol v roku 1955 tento mesiac vyhlásený za mesiac knihy.

Hoci sme od kameňov a hlinených tabuliek vzdialení už niekoľko tisíc rokov a za posledné desaťročia prvý svet zaznamenal výraznú zmenu v životnom štýle, relevancia textu v každodennom živote stúpa aj v dnešnej, dalo by sa povedať, hypermodernej dobe. Možno už každý mladý nepričuchne k charakteristickej vôni strán románu či encyklopédie, nechodí do knižnice ako do obchodu a nevedie s kamarátmi siahodlhé debaty o jeho najčerstvejších literárnych dobrodružstvách, no čítanie neumiera. Kritika zo strany najmä starších a skúsenejších, že deti menej čítajú, teda pravda je aj nie je. Elektronický pokrok a najmä internet ľuďom vo všetkých kútoch sveta dáva možnosť dostať sa k informáciám, po ktorých bažia. Okrem obrázkov a videí je väčšina informácií práve v písanej podobe. Neopieram sa o žiadne výsledky odborných výskumov, no som toho názoru, že články, ktoré dnes mladí prelúskajú na internete, sa dokážu kvantitatívne vyrovnať aj knihe. To samozrejme platí, ak nepozerajú od rána do večera spomínané videá.

Aj keď je počet a dostupnosť informácií neporovnateľná s časmi minulými, o ich kvalite by sa na druhej strane dalo určite polemizovať. Ak človek letmo prečíta stručný článok, dozvie sa to dôležité, no neponorí sa do hĺbky veci a tak sa nové zistenia stávajú povrchnými a nakoniec rýchlo zabudnuteľnými. Estetický zážitok dnes ponúkajú filmové snímky. Vedia byť napínavé a dynamické, no dokáže sa divák ponoriť do fiktívneho deja s takou intenzitou, ako pri niekoľko sto stranovom románe? Dokáže sa stotožniť s postavami a obdivovať často tak čarovný rukopis autora? Výborných filmov s myšlienkou je viac než dosť na samostatný článok, no knihy v konečnom dôsledku zastúpiť nedokážu. Preto skúste aspoň raz zavrieť notebooky, odložiť mobily a vstúpte do čarovného sveta kníh, stránku po stránke. V tom najlepšom prípade si zo širokého repertoáru spisovateľov a diel vyberiete kúsok šitý na mieru práve vám a na čítanie už nedáte nikdy dopustiť.